{"id":52,"date":"2021-02-03T12:16:40","date_gmt":"2021-02-03T11:16:40","guid":{"rendered":"http:\/\/127.0.0.1\/wordpress\/?page_id=52"},"modified":"2021-08-02T12:43:28","modified_gmt":"2021-08-02T10:43:28","slug":"historia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/?page_id=52","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"\n

V  roku 2016 osl\u00e1vila Katedra organickej ch\u00e9mie \u00daCHV PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach 50. v\u00fdro\u010die svojho zalo\u017eenia.<\/p>\n\n\n\n

Je to obdobie, po\u010das ktor\u00e9ho sa katedra vyprofilovala v ka\u017edom smere. M\u00e1 svoje stabiln\u00e9 person\u00e1lne obsadenie s uzn\u00e1van\u00fdmi osobnos\u0165ami, m\u00e1 jasn\u00e9 vedeck\u00e9 smerovanie, adekv\u00e1tnu infra\u0161trukt\u00faru v podobe kvalitn\u00e9ho pr\u00edstrojov\u00e9ho vybavenia a ucelen\u00e9 \u0161tudijn\u00e9 programy.<\/p>\n\n\n\n

Po zalo\u017een\u00ed Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160 v r. 1963 bol rozvoj ch\u00e9mie na fakulte zabezpe\u010dovan\u00fd Katedrou ch\u00e9mie, ktor\u00e1 ako tak\u00e1, existovala v rokoch 1963-1965. Z nej boli postupne kreovan\u00e9 tri katedry: Katedra fyzik\u00e1lnej ch\u00e9mie, Katedra anorganickej ch\u00e9mie a Katedra organickej ch\u00e9mie.<\/p>\n\n\n\n

Katedra organickej ch\u00e9mie vznikla 1. febru\u00e1ra 1966. S n\u00e1zvom Katedra organickej ch\u00e9mie fungovala v rokoch 1966-1979. Od r. 1979 a\u017e do r. 1986 nesie pracovisko n\u00e1zov Katedra organickej ch\u00e9mie a bioch\u00e9mie. V r. 1986 sa  bioch\u00e9mia od\u010dlenila, katedra sa op\u00e4tovne osamostatnila a v s\u00favislosti so zmenou organiza\u010dnej \u0161trukt\u00fary PF UPJ\u0160 je od r. 2002 a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti  akademick\u00fdm pracoviskom \u00dastavu chemick\u00fdch vied PF UPJ\u0160. V r. 2009 vzniklo nov\u00e9 AP\u00da, Laborat\u00f3rium NMR spektroskopie, pod veden\u00edm Doc. RNDr. J\u00e1na Imricha, CSc. (predt\u00fdm zamestnanec KOCH) a v tejto s\u00favislosti do\u0161lo na katedre k men\u0161\u00edm person\u00e1lnym zmen\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

Prof. Ing. Pavol Kristian, DrSc. bol ved\u00facim KOCH od jej vzniku v r. 1966 a\u017e do r. 1989. Po \u0148om \u201e\u0161tafetu\u201c preber\u00e1 vtedy e\u0161te doc. RNDr. Milan Dzurilla, CSc., ktor\u00fd zotrv\u00e1va v tejto funkcii do r. 1992. N\u00e1sledne po \u0148om sa vedenia katedry uj\u00edma doc. Ing. Ladislav Knie\u017eo, CSc., ktor\u00fd bol ved\u00facim do r. 1995. Od konca tohto roku a\u017e do r. 2002 viedol katedru vtedy e\u0161te Doc. RNDr. Jozef Gonda, CSc. Po spom\u00ednanej zmene organiza\u010dnej \u0161trukt\u00fary Pr\u00edrodovedeckej fakulty, sa v r. 2002 prof. Gonda st\u00e1va riadite\u013eom \u00daCHV a funkciu ved\u00faceho katedry preber\u00e1 Doc. RNDr. Peter Kutschy, CSc., ktor\u00fd ju riadil do m\u00e1ja r. 2012. Po jeho ne\u010dakanom \u00famrt\u00ed bola za ved\u00facu katedry zvolen\u00e1 Doc. RNDr. Miroslava Martinkov\u00e1, PhD.<\/p>\n\n\n\n

Na katedre boli vypracovan\u00e9 dve doktorsk\u00e9 dizerta\u010dn\u00e9 pr\u00e1ce na z\u00edskanie titulu DrSc. (prof. Ing. Pavol Kristian, DrSc. a prof. RNDr. Jozef Gonda, DrSc.). Inagurovan\u00ed boli traja profesori (prof. Pavol Kristian, prof. Milan Dzurilla a prof. Jozef Gonda). Habilitovan\u00fdch bolo 9 docentov (Milan Dzurilla, Juraj Bern\u00e1t, O\u013ega Hritzov\u00e1, Gejza Such\u00e1r, Ladislav Knie\u017eo, Jozef Gonda, Peter Kutschy, J\u00e1n Imrich a Miroslava Martinkov\u00e1). Na katedre bolo obh\u00e1jen\u00fdch celkovo 54 dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c na z\u00edskanie titulov CSc. a potom nesk\u00f4r PhD. a viac ako 546 rigor\u00f3znych, diplomov\u00fdch, magistersk\u00fdch a bakal\u00e1rskych pr\u00e1c. Pracovn\u00edci katedry publikovali vy\u0161e 400 p\u00f4vodn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00e1c v medzin\u00e1rodn\u00fdch karentovan\u00fdch \u010dasopisoch. Na pracovisku bolo rie\u0161en\u00fdch celkovo 27 VEGA grantov a 4 APVV projekty. K rozvoju katedry v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom prispela aj spolupr\u00e1ca s pracoviskami na dom\u00e1cich univerzit\u00e1ch v Bratislave ako aj na zahrani\u010dn\u00fdch v Prahe, Brne, Pardubiciach, Hradci Kr\u00e1lov\u00e9, Olomouci, \u0160trasburgu, Z\u0171richu, Bazileji, Ferrare, Bologni, Sapore, Turku a Groningene.<\/p>\n\n\n\n

Perspekt\u00edvy rozvoja katedry boli od jej vzniku spojen\u00e9 s kvalitn\u00fdm vedeck\u00fdm v\u00fdskumom, ktor\u00fd bol orientovan\u00fd na problematiku synt\u00e9z izotiokyan\u00e1tov a produktov ich nukleofiln\u00fdch ad\u00edci\u00ed. Okrem toho sa \u0161tudovalo aj vyu\u017eitie cykloadi\u010dn\u00fdch, cyklokondenza\u010dn\u00fdch a fotocykliza\u010dn\u00fdch reakci\u00ed heterokumul\u00e9nov v synt\u00e9ze heterocyklov. V s\u00fa\u010dasnosti je v\u00fdskum na KOCH s\u00fastreden\u00fd na stereoselekt\u00edvne synt\u00e9zy iminocukrov a  \u03b3<\/em>-lakt\u00e1m-\u03b2<\/em>-lakt\u00f3nov\u00fdch antibiot\u00edk, na tot\u00e1lnu synt\u00e9zu pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok a ich anal\u00f3gov disponuj\u00facich sfingoidnou \u0161trukt\u00farou, na v\u00fdskum synt\u00e9z indolov\u00fdch alkaloidov zo skupiny fytoalex\u00ednov, na synt\u00e9zu inhib\u00edtorov acetylchol\u00ednester\u00e1zy na b\u00e1ze akrid\u00ednov\u00fdch a kumar\u00ednov\u00fdch deriv\u00e1tov.<\/p>\n\n\n\n