{"id":90,"date":"2021-02-03T12:39:21","date_gmt":"2021-02-03T11:39:21","guid":{"rendered":"http:\/\/127.0.0.1\/wordpress\/?page_id=90"},"modified":"2025-09-11T08:27:50","modified_gmt":"2025-09-11T06:27:50","slug":"osobnosti","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/?page_id=90","title":{"rendered":"Osobnosti"},"content":{"rendered":"\n

Prof. Ing. Pavol Kristian, DrSc. (1930-2021)<\/strong><\/strong><\/h2>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Mimoriadna osobnos\u0165 organickej ch\u00e9mie na Slovensku, zakladate\u013e Katedry organickej ch\u00e9mie.<\/p>\n\n\n\n

\u0160\u0164ASTIE M\u00c1 TEN, KTO JE NA\u0147HO PRIPRAVEN\u00dd. KA\u017dD\u00dd CHCE BY\u0164 \u0160\u0164ASTN\u00dd, JA TIE\u017d, A PRETO SOM SA NA \u0160\u0164ASTIE PRIPRAVOVAL. AKO? KA\u017dDODENNOU PR\u00c1COU, \u00daSIL\u00cdM DOSIAHNU\u0164 \u010cO NAJVIAC, ROBI\u0164 VECI \u010cO NAJLEP\u0160IE A BY\u0164 \u010cO NAJU\u017dITO\u010cNEJ\u0160\u00cd CELEJ SPOLO\u010cNOSTI. A \u0160\u0164ASTIE MI NEBOLO ODRIEKNUT\u00c9.\u201c<\/em><\/p><\/blockquote>\n\n\n\n

Narodil sa 13. 1. 1930 v Ko\u0161iciach. Po z\u00edskan\u00ed stredo\u0161kolsk\u00e9ho vzdelania, absolvoval v rokoch 1948-1952 vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium na Chemicko-technologickej fakulte SV\u0160T v Bratislave. Po jeho ukon\u010den\u00ed p\u00f4sobil ako odborn\u00fd asistent a docent na Katedre organickej ch\u00e9mie CHTF-SV\u0160T v Bratislave. V roku 1952 obh\u00e1jil diplomov\u00fa pr\u00e1cu na CHTF-SV\u0160T v Bratislave v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia, v roku 1961 z\u00edskal titul kandid\u00e1t vied a o 4 roky nesk\u00f4r sa na rovnakom pracovisku habilitoval na docenta organickej ch\u00e9mie. Vo febru\u00e1ri 1966 prich\u00e1dza na Pr\u00edrodovedeck\u00fa fakultu Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika, kde zaklad\u00e1 Katedru organickej ch\u00e9mie a st\u00e1va sa jej prv\u00fdm ved\u00facim. V roku 1974 sa inauguroval na SV\u0160T v Bratislave a o p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r obh\u00e1jil doktorsk\u00fa dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu (DrSc.) v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia na \u00dastave organickej ch\u00e9mie a bioch\u00e9mie \u010cSAV v Prahe. Od roku 2000 je emeritn\u00fdm profesorom na PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach.<\/p>\n\n\n\n

Svoje organiza\u010dn\u00e9 schopnosti uplatnil profesor Kristian ako ved\u00faci Katedry organickej ch\u00e9mie, ktor\u00fa riadil od jej vzniku r. 1966 a\u017e do roku 1989. Okrem toho zast\u00e1val v rokoch 1967-1969  funkciu prodekana pre vedeck\u00fd v\u00fdskum. V\u00fdznamn\u00e9 je jeho vedeck\u00e9 p\u00f4sobenie v r\u00e1mci doktorandsk\u00e9ho Humboldtovho \u0161tipendia v rokoch 1969-1970 na Univerzite v Mn\u00edchove a profesorsk\u00e9ho \u0161tipendia v rokoch 1990-1991, 1997 na Univerzite v Bayreuthe.<\/p>\n\n\n\n

Po\u010das p\u00f4sobenia na Katedre organickej ch\u00e9mie na CHTF-STU v Bratislave a potom nesk\u00f4r na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach, intenz\u00edvne pracoval v problematike pr\u00edrodn\u00fdch a syntetick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn so zameran\u00edm na ich antimikrobi\u00e1lnu a fungic\u00eddnu aktivitu a vyvinul s kolekt\u00edvom lie\u010divo proti ko\u017en\u00fdm plesniam. Ako ved\u00faci vedecko-v\u00fdskumn\u00fdch projektov dlhodobo rie\u0161il problematiku ch\u00e9mie izotiokyan\u00e1tov a v tejto oblasti sa stal medzin\u00e1rodne uzn\u00e1vanou osobnos\u0165ou. V poslednom obdob\u00ed sa venoval predov\u0161etk\u00fdm synt\u00e9ze a biologickej \u00fa\u010dinnosti nov\u00fdch typov zl\u00fa\u010den\u00edn ako potenci\u00e1lnych cytostat\u00edk, anti-Alzheimerov\u00fdch chemoterapeut\u00edk a fluorescen\u010dn\u00fdch markerov biomolek\u00fal.<\/p>\n\n\n\n

Profesor Kristian predn\u00e1\u0161al na 27 univerzit\u00e1ch v Eur\u00f3pe, USA a Afrike. Predniesol viac ako 150 odborn\u00fdch pr\u00edspevkov na dom\u00e1cich a zahrani\u010dn\u00fdch vedeck\u00fdch podujatiach, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 aj organizoval. Bol \u010dlenom viacer\u00fdch odborn\u00fdch komisi\u00ed, vedeck\u00fdch r\u00e1d na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch a univerzit\u00e1ch na Slovensku a v \u010cech\u00e1ch a \u010dlenom nomenklat\u00farnej komisie IUPAC (Oxford). Svojou vedecko-v\u00fdskumnou pr\u00e1cou v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom prispel k rozvoju organickej ch\u00e9mie na Slovensku. O kvalite vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu profesora Kristiana hovor\u00ed aj jeho mimoriadne bohat\u00e1 publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165. Je autorom a spoluautorom viac ako 200 p\u00f4vodn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00e1c, ktor\u00e9 sa stretli s intenz\u00edvnym ohlasom (1047 cit\u00e1ci\u00ed v SCI). Rovnako tak je spoluautorom 12 zahrani\u010dn\u00fdch a 26 dom\u00e1cich patentov a troch monografi\u00ed. Profesor Kristian nap\u00edsal viacer\u00e9 vysoko\u0161kolsk\u00e9 u\u010debn\u00e9 texty, ktor\u00e9 v\u00fdrazne prispeli ku kvalite vzdel\u00e1vania organick\u00fdch chemikov na Slovensku a v \u010cech\u00e1ch. V\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00e1ce profesora Kristiana bola aj pedagogick\u00e1 \u010dinnos\u0165. Po\u010das svojho dlhoro\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia na Katedre organickej ch\u00e9mie predn\u00e1\u0161al predov\u0161etk\u00fdm organick\u00fa ch\u00e9miu pre jednoodborov\u00e9 \u0161t\u00fadium ch\u00e9mie. K \u00faspe\u0161nej obhajobe diplomovej pr\u00e1ce priviedol mno\u017estvo diplomantov, vychoval viacer\u00fdch a\u0161pirantov, doktorandov a docentov.<\/p>\n\n\n\n

Vedeck\u00e9 a pedagogick\u00e9 aktivity profesora Kristiana boli mnohokr\u00e1t ocenen\u00e9 viacer\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami. Bola mu udelen\u00e1 Pam\u00e4tn\u00e1 medaila SV\u0160T Bratislava, Pam\u00e4tn\u00e1 medaila Slovenskej spolo\u010dnosti SAV Bratislava (1980), Strieborn\u00e1 medaila UPJ\u0160 (1984), Pam\u00e4tn\u00e1 medaila V\u0160CHT Praha (1986), Zlat\u00e1 medaila UPJ\u0160 (1988), Zlat\u00e1 medaila Dion\u00fdza \u0160t\u00fara SAV Bratislava a Pam\u00e4tn\u00e1 medaila CHTF-SV\u0160T Bratislava (1990), Strieborn\u00e1 medaila Slovenskej chemickej spolo\u010dnosti SAV Bratislava (1995) a \u010cestn\u00e9 uznanie udelen\u00e9 v r\u00e1mci ocenen\u00ed \u201eVedec roka SR 2006\u201c. Prof. Kristian aj na\u010falej pravidelne chod\u00ed na katedru, kde v r\u00e1mci spolupr\u00e1ce s mlad\u0161\u00edmi kolegy\u0148ami sa akt\u00edvne podie\u013ea na p\u00edsan\u00ed s\u00faborn\u00fdch odborn\u00fdch \u010dl\u00e1nkov v renomovan\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch \u010dasopisoch, \u010d\u00edm nap\u013a\u0148a svoje celo\u017eivotn\u00e9 kr\u00e9do.<\/p>\n\n\n\n

Prof. RNDr. Jozef Gonda, DrSc. (1957-2019)<\/strong><\/h2>\n\n\n\n

Mimoriadna osobnos\u0165 organickej ch\u00e9mie na Slovensku, zakladate\u013e a dlhoro\u010dn\u00fd riadite\u013e \u00dastavu chemick\u00fdch vied.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Prof. RNDr. Jozef Gonda, DrSc. sa narodil 24. marca 1957 v Pre\u0161ove. Po z\u00edskan\u00ed stredo\u0161kolsk\u00e9ho vzdelania, absolvoval vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium v odbore ch\u00e9mia na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach. Po jeho ukon\u010den\u00ed v roku 1981 p\u00f4sobil na Katedre organickej ch\u00e9mie PF UPJ\u0160 ako vedeck\u00fd pracovn\u00edk a od roku 1994 ako samostatn\u00fd vedeck\u00fd pracovn\u00edk. V roku 1982 mu bol udelen\u00fd titul RNDr. a o 4 roky nesk\u00f4r (1986) obh\u00e1jil dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu na Chemickotechnologickej fakulte SV\u0160T v Bratislave v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia a z\u00edskal vedeck\u00fa hodnos\u0165 kandid\u00e1ta vied. Od roku 1995 p\u00f4sobil na poz\u00edci\u00ed odborn\u00e9ho asistenta a po \u00faspe\u0161nej habilit\u00e1cii na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v roku 1996 bol menovan\u00fd za docenta v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia. V tom istom roku sa stal ved\u00facim Katedry organickej ch\u00e9mie PF UPJ\u0160, ktor\u00fa viedol do roku 2002. V j\u00fali 2002 obh\u00e1jil doktorsk\u00fa dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UK v Bratislave a z\u00edskal titul DrSc. O rok nesk\u00f4r bol inaugurovan\u00fd za profesora v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160. Od 1. apr\u00edla 2002 sa stal riadite\u013eom \u00dastavu chemick\u00fdch vied Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160, ktor\u00fd nepretr\u017eite viedol a\u017e do j\u00fana 2019. Pod jeho veden\u00edm z\u00edskal \u00dastav chemick\u00fdch vied status kvalitn\u00e9ho a uzn\u00e1van\u00e9ho pracoviska nielen doma, ale aj v zahrani\u010d\u00ed. Nemalou mierou prispel tomu, \u017ee sa toto pracovisko vyprofilovalo aj po person\u00e1lnej str\u00e1nke na vysokokvalifikovan\u00fa a stabiln\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 fakulty.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00e1ce profesora Gondu bola pedagogick\u00e1 \u010dinnos\u0165. Po\u010das svojho p\u00f4sobenia na fakulte postupne pre\u0161iel od z\u00e1kladn\u00fdch cvi\u010den\u00ed a semin\u00e1rov z organickej ch\u00e9mie ku predn\u00e1\u0161kovej aktivite, kde vyu\u010doval predov\u0161etk\u00fdm dva z\u00e1kladne predmety Organick\u00fa ch\u00e9miu a Stereoch\u00e9miu. S\u00fa\u010dasne zaviedol aj cel\u00fd rad nov\u00fdch predmetov pre posluch\u00e1\u010dov \u0161tudijn\u00e9ho programu organick\u00e1 ch\u00e9mia ako Bioorganick\u00e1 ch\u00e9mia, Asymetrick\u00e1 synt\u00e9za, Modern\u00e9 syntetick\u00e9 met\u00f3dy, Molekulov\u00fd modeling a v\u00fdpo\u010dtov\u00e1 ch\u00e9mia. K \u00faspe\u0161nej obhajobe diplomovej pr\u00e1ce priviedol viac ako 60 \u0161tudentov, bol \u0161kolite\u013eom 14 doktorandsk\u00fdch dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia. Nap\u00edsal viacer\u00e9 vysoko\u0161kolsk\u00e9 u\u010debn\u00e9 texty, ktor\u00e9 v\u00fdrazne prispeli ku kvalite vzdel\u00e1vania organick\u00fdch chemikov na fakulte. Intenz\u00edvne sa podie\u013eal na tvorbe u\u010debn\u00fdch pl\u00e1nov a zav\u00e1dzan\u00ed kreditov\u00e9ho syst\u00e9mu \u0161t\u00fadia na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160. Bol predsedom komisie pre inaugura\u010dn\u00e9 a habilita\u010dn\u00e9 konania v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia na PF UPJ\u0160, garantom doktorandsk\u00e9ho a magistersk\u00e9ho \u0161t\u00fadia organickej ch\u00e9mie.  <\/p>\n\n\n\n

V oblasti jeho vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti treba vyzdvihn\u00fa\u0165 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa stal priekopn\u00edkom stereoselekt\u00edvnej synt\u00e9zy organick\u00fdch molek\u00fal na Katedre organickej ch\u00e9mie a postupne vybudoval vedeck\u00fa \u0161kolu postaven\u00fa na vyu\u017eit\u00ed [3,3]-heterosigmatropn\u00fdch pre\u0161mykov v tot\u00e1lnej synt\u00e9ze pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok a ich anal\u00f3gov a svojou vedecko-v\u00fdskumnou pr\u00e1cou v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom prispel k rozvoju organickej ch\u00e9mie na Slovensku. Absolvoval dva dlhodob\u00e9 postdoktorandsk\u00e9 pobyty na \u0161pi\u010dkov\u00fdch pracovisk\u00e1ch vo \u0160vaj\u010diarsku. O  kvalite vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu profesora Gondu hovor\u00ed aj jeho bohat\u00e1 publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165. Je autorom a spoluautorom viac ako 64 p\u00f4vodn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00e1c, ktor\u00e9 sa streli s intenz\u00edvnym ohlasom. Rovnako tak je spoluautorom 38 zahrani\u010dn\u00fdch patentov, z ktor\u00fdch jeden m\u00e1 svetov\u00fa praktick\u00fa realiz\u00e1ciu. Bol ved\u00facim 9 VEGA a 2 APVV projektov, podie\u013eal sa aj na koordin\u00e1ci\u00ed projektov COST a TEMPUS. Spolupracoval v r\u00e1mci aplikovan\u00e9ho v\u00fdskumu s firmami ako Syngenta Crop Protection AG Bazel a CIBA Specialities vo \u0160vaj\u010diarsku, \u00dastavom organick\u00e9 ch\u00e9mie a biochemie AV \u010cR v Prahe  a TEHO s.r.o. v Ko\u0161iciach.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00edskal viacer\u00e9 ocenenia ako Cenu dekana Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160 za vedeck\u00fa a pedagogick\u00fa \u010dinnos\u0165, Medailu Daniela Bellu\u0161a, udelen\u00fa Slovenskou chemickou spolo\u010dnos\u0165ou za v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 z\u00e1sluhy o rozvoj ch\u00e9mie (2011) a Zlat\u00fa medailu pri pr\u00edle\u017eitosti 50. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia PF UPJ\u0160 za v\u00fdznamn\u00fd pr\u00ednos k rozvoju PF UPJ\u0160 (2013). Od roku 2000 bol \u010dlenom Slovenskej komisie pre obhajoby doktorsk\u00fdch dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c, \u010falej \u010dlenom viacer\u00fdch vedeck\u00fdch r\u00e1d a pracovn\u00fdch komisi\u00ed (\u010dlen pracovnej skupiny akredita\u010dnej komisie pre ch\u00e9miu). Absolvoval cel\u00fd rad predn\u00e1\u0161ok doma i na zahrani\u010dn\u00fdch pracovisk\u00e1ch. V septembri 2019 bola profesorovi Gondovi udelen\u00e1 in memoriam<\/em> Strieborn\u00e1 medaila pri pr\u00edle\u017eitosti 60. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia UPJ\u0160 za v\u00fdznamn\u00fd pr\u00ednos k rozvoju univerzity.<\/p>\n\n\n\n

Prof. RNDr. Milan Dzurilla, CSc. (1938-2003)<\/strong><\/h2>\n\n\n\n

Zanieten\u00fd organick\u00fd chemik a rovnako tak aj pedag\u00f3g, ktor\u00fd takmer 40 rokov p\u00f4sobil na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Profesor Milan Dzurilla sa narodil 8. novembra 1938 v Levo\u010di. Po z\u00edskan\u00ed stredo\u0161kolsk\u00e9ho vzdelania, za\u010dal v roku 1957 \u0161tudova\u0165 ch\u00e9miu na Pr\u00edrodovedeckej fakulte Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave. \u0160t\u00fadium ukon\u010dil v roku 1962 a v tom istom roku za\u010dal pracova\u0165 ako vedeck\u00fd pracovn\u00edk na Chemickom \u00fastave SAV v Bratislave. V roku 1964 prich\u00e1dza na Pr\u00edrodovedeck\u00fa fakultu Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika a st\u00e1va sa asistentom na Katedre organickej ch\u00e9mie. V okt\u00f3bri roku 1969 obh\u00e1jil dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu na Pr\u00edrodovedeckej fakulte Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia a z\u00edskal titul kandid\u00e1t vied, o 10 rokov nesk\u00f4r sa habilitoval na docenta organickej ch\u00e9mie na Univerzite Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach a od roku 2000 bol profesorom organickej ch\u00e9mie na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160. Inauguroval sa  na  Masarykovej univerzite v Brne.<\/p>\n\n\n\n

Svoje organiza\u010dn\u00e9 schopnosti uplatnil profesor Dzurilla najsk\u00f4r ako tajomn\u00edk Katedry organickej ch\u00e9mie. T\u00fato funkciu zast\u00e1val v rokoch 1979-1989. V rokoch 1989-1992 bol jej ved\u00facim.  Okrem toho sa intenz\u00edvne venoval aj pr\u00e1ci v Slovenskej chemickej spolo\u010dnosti. V rokoch 1987-1990 bol predsedom odbornej skupiny Organick\u00e1 ch\u00e9mia SCHS na Katedre organick\u00e1 ch\u00e9mia.<\/p>\n\n\n\n

Po\u010das p\u00f4sobenia na Katedre organickej ch\u00e9mie Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach, od roku 1964, sa intenz\u00edvne zap\u00e1jal do v\u00fdskumu, ktor\u00fd bol prvotne orientovan\u00fd na problematiku izotiokyan\u00e1tov, produktov ich nukleofiln\u00fdch ad\u00edci\u00ed a postupne boli kompletizovan\u00e9 aj poznatky s\u00favisiace s ich spektr\u00e1lnymi vlastnos\u0165ami a biologickou aktivitou. Nesk\u00f4r bolo jeho vedeck\u00e9 portf\u00f3lio s\u00fastreden\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm na \u0161t\u00fadium reakci\u00ed \u03b1,\u03b2-nenas\u00fdten\u00fdch acylizotiokyan\u00e1tov, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho boli overen\u00e9 reakcie vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch heterokumul\u00e9nov s enam\u00ednmi, hydrosulfidmi alkalick\u00fdch kovov, fenylhydraz\u00ednmi, am\u00ednmi, alkoholmi a diazomet\u00e1nom. Rovnako tak bola presk\u00faman\u00e1 aj mo\u017enos\u0165 cykliza\u010dn\u00fdch reakci\u00ed niektor\u00fdch aduktov, ktor\u00e1 viedla k tvorbe zauj\u00edmav\u00fdch heterocyklick\u00fdch syst\u00e9mov.<\/p>\n\n\n\n

Profesor Milan Dzurilla  sa nemalou mierou zasl\u00fa\u017eil aj o vybudovanie vedeckej \u0161koly zalo\u017eenej na ch\u00e9mii indolov\u00fdch fytoalex\u00ednov. Vedeckej skupine, pod veden\u00edm p\u00e1na docenta Petra Kutschyho, sa podarilo pripravi\u0165 s\u00e9rie zauj\u00edmav\u00fdch anal\u00f3gov pr\u00edrodn\u00fdch fytoalex\u00ednov s pozoruhodnou protirakovinovou aktivitou. Svojou vedecko-v\u00fdskumnou pr\u00e1cou v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom prispel k rozvoju organickej ch\u00e9mie na Slovensku. O  kvalite vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu profesora Milana Dzurillu hovor\u00ed aj jeho bohat\u00e1 publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165. Je autorom a spoluautorom 66 p\u00f4vodn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00e1c publikovan\u00fdch v zahrani\u010dn\u00fdch karentovan\u00fdch \u010dasopisoch, ktor\u00e9 sa streli s intenz\u00edvnym ohlasom dom\u00e1cej aj medzin\u00e1rodnej komunity organick\u00fdch chemikov.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00e1ce profesora Dzurillu bola aj pedagogick\u00e1 \u010dinnos\u0165. Po\u010das svojho dlhoro\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia na Katedre organickej ch\u00e9mie viedol cvi\u010denia a semin\u00e1re z organickej ch\u00e9mie, predn\u00e1\u0161al z\u00e1kladn\u00fa organick\u00fa ch\u00e9miu pre u\u010dite\u013esk\u00e9 kombin\u00e1cie a mechanizmy organick\u00fdch reakci\u00ed predov\u0161etk\u00fdm pre jednoodborov\u00e9 \u0161t\u00fadium organickej ch\u00e9mie. K \u00faspe\u0161nej obhajobe diplomovej pr\u00e1ce priviedol viac ako 30 diplomantov, bol \u0161kolite\u013eom troch doktorandov. Profesor Dzurilla je autorom viacer\u00fdch vysoko\u0161kolsk\u00fdch skr\u00edpt, ktor\u00e9 v\u00fdrazne prispeli ku kvalite vzdel\u00e1vania organick\u00fdch chemikov na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n

Vedeck\u00e9 a pedagogick\u00e9 aktivity profesora Dzurillu boli mnohokr\u00e1t ocenen\u00e9. Bola mu udelen\u00e1 Pam\u00e4tn\u00e1 plaketa pri pr\u00edle\u017eitosti 25. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia Univerzity Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika, Strieborn\u00e1 medaila pri pr\u00edle\u017eitosti 25. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160, Medaila PF UPJ\u0160 za z\u00e1sluhy o rozvoj Pr\u00edrodovedeckej fakulty, Medaila Slovenskej chemickej spolo\u010dnosti za z\u00e1sluhy o rozvoj spolo\u010dnosti a Cena dekana Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160 za pedagogick\u00fa \u010dinnos\u0165. V roku 2008 bol ocenen\u00fd in memoriam<\/em> Zlatou medailou pri pr\u00edle\u017eitosti 45. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia PF UPJ\u0160 za v\u00fdznamn\u00fd pr\u00ednos k rozvoju fakulty.<\/p>\n\n\n\n

Doc. RNDr. Peter Kutchy, CSc. (1953-2012)<\/strong><\/h2>\n\n\n\n

V\u00fdznamn\u00fd odborn\u00edk, ktor\u00fd podstatnou mierou prispel k rozvoju modernej organickej a farmaceutickej ch\u00e9mie na Slovensku<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Doc. RNDr. Peter Kutschy, CSc. sa narodil 12.7.1953 v Ko\u0161iciach. Vysoko\u0161kolsk\u00e9 vzdelanie v ch\u00e9mii z\u00edskal na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v rokoch 1971-1976. V obdob\u00ed 1977-1980 bol intern\u00fdm a\u0161pirantom Katedry organickej ch\u00e9mie CHTF SV\u0160T v Bratislave, a\u0161pirant\u00faru v\u0161ak v\u010faka pomoci sesterskej katedry realizoval na Katedre organickej ch\u00e9mie PF UPJ\u0160 pod veden\u00edm Prof. Ing. Pavla Kristiana, DrSc. V roku 1977 obh\u00e1jil rigor\u00f3znu pr\u00e1cu a z\u00edskal titul RNDr. Po \u00faspe\u0161nom z\u00edskan\u00ed vedeckej hodnosti kandid\u00e1ta vied v organickej ch\u00e9mii v roku 1981 pracoval na katedre najprv ako vedeck\u00fd pracovn\u00edk do roku 1990, nesk\u00f4r po z\u00edskan\u00ed vedeck\u00e9ho kvalifika\u010dn\u00e9ho stup\u0148a II.A v roku 1988 ako samostatn\u00fd vedeck\u00fd pracovn\u00edk a\u017e do roku 1998. V tej dobe rozsiahlo \u0161tudoval synt\u00e9zy a vlastnosti rozmanit\u00fdch heterocyklick\u00fdch \u0161trukt\u00far na b\u00e1ze izotiokyan\u00e1tov v spolupr\u00e1ci s viacer\u00fdmi kolegami, najm\u00e4 Prof. RNDr. Milanom Dzurillom, CSc., a zaviedol v Ko\u0161iciach techniky fotochemick\u00fdch reakci\u00ed. Po svojej habilit\u00e1cii v odbore organick\u00e1 ch\u00e9mia na materskom pracovisku v roku 1998 za\u010dal tvorivo rozv\u00edja\u0165 so svojimi \u0161tudentmi a doktorandmi nov\u00fd v\u00fdskumn\u00fd smer ch\u00e9mie fytoalex\u00ednov, anal\u00f3gov pr\u00edrodn\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn na b\u00e1ze indolu, podlo\u017een\u00fd aj zaveden\u00edm nov\u00fdch predmetov, najm\u00e4 farmaceutickej ch\u00e9mie, kde garantoval aj \u0161tudijn\u00e9 zameranie v tomto smere. V rokoch 1989-1990 p\u00f4sobil 10 mesiacov na st\u00e1\u017ei na Univerzite Salford v Anglicku a v roku 1996 na Univerzite L. Pasteura v \u0160trasburgu. Za 35 rokov p\u00f4sobenia na \u0161kole vychoval gener\u00e1cie \u0161tudentov, diplomantov a doktorandov, ktor\u00ed dnes pracuj\u00fa v r\u00f4znych sf\u00e9rach \u017eivota na Slovensku i v \u010falekom zahrani\u010d\u00ed. Publikoval viac ako 75 karentovan\u00fdch vedeck\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed, na ktor\u00e9 z\u00edskal vy\u0161e 400 SCI cit\u00e1ci\u00ed. P\u00f4sobil aj ako organiz\u00e1tor akademick\u00e9ho a vedeck\u00e9ho \u017eivota a od roku 2002 do roku 2012 bol ved\u00facim Katedry organickej ch\u00e9mie \u00daCHV PF UPJ\u0160. Bol tajomn\u00edkom odbornej skupiny pre organick\u00fa ch\u00e9miu Slovenskej chemickej spolo\u010dnosti, recenzent mno\u017estva p\u00f4vodn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00e1c, oponent habilita\u010dn\u00fdch a doktorandsk\u00fdch dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c a posudzovate\u013e grantov\u00fdch projektov.<\/p>\n\n\n\n

Doc. RNDr. J\u00e1n Imrich, CSc. <\/strong><\/h2>\n\n\n\n
  • \"\"<\/figure><\/li><\/ul><\/figure>\n\n\n\n

    <\/p>\n\n\n\n

    Re\u0161pektovan\u00fd vedec a\u00a0pedag\u00f3g, zakladate\u013e NMR spektroskopie v\u00a0regi\u00f3ne v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n\n\n\n

    Jeho p\u00f4sobenie na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach, kde bol akt\u00edvny v obdob\u00ed rokov 1975-2023, je spojen\u00e9 so zalo\u017een\u00edm a vybudovan\u00edm \u0161pi\u010dkov\u00e9ho <\/strong>laborat\u00f3ria NMR spektroskopie<\/strong>, ktor\u00e9 v roku 2011 z\u00edskalo status samostatn\u00e9ho akademick\u00e9ho pracoviska na PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach a doc. Imrich sa stal jeho ved\u00facim. V tejto funkcii p\u00f4sobil a\u017e do roku 2021.<\/p>\n\n\n\n

            Narodil sa 22. 8. 1951 v Ko\u0161iciach. Po z\u00edskan\u00ed stredo\u0161kolsk\u00e9ho vzdelania, absolvoval v rokoch 1969-1974 vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach. Prv\u00fdch 5 semestrov \u0161tudoval u\u010dite\u013esk\u00fa kombin\u00e1ciu fyzika – ch\u00e9mia a potom po\u017eiadal o \u0161t\u00fadium odboru ch\u00e9mia formou individu\u00e1lneho \u0161tudijn\u00e9ho pl\u00e1nu. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia p\u00f4sobil kr\u00e1tko na \u00dastave fyziol\u00f3gie hospod\u00e1rskych zvierat SAV v Ko\u0161iciach. V septembri 1975 nast\u00fapil na Katedru organickej ch\u00e9mie PF UPJ\u0160, kde v roku 1979 z\u00edskal titul RNDr., v roku 1986 obh\u00e1jil kandid\u00e1tsku dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu vo  vednom obore organick\u00e1 ch\u00e9mia a o desa\u0165 rokov nesk\u00f4r (1996) sa habilitoval na docenta organickej ch\u00e9mie.<\/p>\n\n\n\n

    Prv\u00fdch 13 rokov svojej vedeckej a odbornej kari\u00e9ry pracoval v oblasti organickej synt\u00e9zy heterocyklov a kinetick\u00fdch meran\u00ed r\u00fdchlych chemick\u00fdch reakci\u00ed, kde zaviedol, ako prv\u00fd na Slovensku, techniku zastaven\u00e9ho toku a vybudoval laborat\u00f3rium topped-flow<\/em> kinet\u00edk. Nesk\u00f4r sa jeho pozornos\u0165 s\u00fastredila na sk\u00famanie reakci\u00ed a vlastnost\u00ed bioorganick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn na b\u00e1ze heterokumul\u00e9nov, najm\u00e4 izotiokyan\u00e1tov, tiomo\u010dov\u00edn a z nich generovan\u00fdch heterocyklov, \u010falej na \u0161t\u00fadium akrid\u00ednov ako l\u00e1tok s cytotoxickou, protirakovinovou a antichol\u00ednester\u00e1zovou aktivitou. V s\u00fa\u010dasnej dobe sa venuje najm\u00e4 synt\u00e9zam a \u0161t\u00fadiu vlastnost\u00ed a reakci\u00ed nov\u00fdch deriv\u00e1tov akrid\u00ednu, proflav\u00ednu a takr\u00ednu so zauj\u00edmav\u00fdm biologick\u00fdm profilom.<\/p>\n\n\n\n

    Za\u010diatkom 80-tych rokov sa za\u010dal venova\u0165 aj rozvoju a aplik\u00e1ciam jadrovej magnetickej rezonan\u010dnej spektroskopie (NMR) pre \u0161t\u00fadium \u0161trukt\u00fary a vlastnost\u00ed chemick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn a ostal jej vern\u00fd dodnes, vzh\u013eadom na jej ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam a interdisciplin\u00e1rne vyu\u017eitie. Postupne rozbiehal merania na 4 NMR spektrometroch od 80 MHz FT NMR Tesla Brno a\u017e po najnov\u0161\u00ed 600 MHz FT NMR Varian Premium COMPACT Palo Alto, USA, a tak kreoval fin\u00e1lnu podobu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho NMR pracoviska na PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach.<\/p>\n\n\n\n

    Od svojho n\u00e1stupu na Katedru organickej ch\u00e9mie sa akt\u00edvne zapojil do rie\u0161enia \u00faloh \u0161t\u00e1tneho pl\u00e1nu z\u00e1kladn\u00e9ho v\u00fdskumu. V 90-tych rokoch bol spolurie\u0161ite\u013eom \u0161tyroch GAV\/VEGA grantov\u00fdch projektov. V obdob\u00ed rokov 2001-2015 bol ved\u00facim 5 VEGA a 2 medzin\u00e1rodn\u00fdch VT projektov s Univerzitou v Turku (F\u00ednsko). Bol akt\u00edvny aj v oblasti NMR vzdel\u00e1vania a v rokoch 2013-2015 v r\u00e1mci projektu Eur\u00f3pskej \u00fanie \u201eSOFOS\u201c na PF UPJ\u0160 zorganizoval a viedol nieko\u013eko letn\u00fdch \u0161k\u00f4l NMR.<\/p>\n\n\n\n

    Absolvoval p\u00e4\u0165 kr\u00e1tkodob\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch pobytov na renomovan\u00fdch univerzitn\u00fdch pracovisk\u00e1ch v Stockholme (\u0160v\u00e9dsko), Bayreuthe (SRN), Turku (F\u00ednsko) a Strasbourgu (Franc\u00fazsko) zameran\u00fdch na \u0161t\u00fadium modern\u00fdch met\u00f3d jedno a dvojdimenzion\u00e1lnej NMR spektroskopie a ich implement\u00e1ciu do v\u00fdskumu a v\u00fdu\u010dbov\u00e9ho procesu na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach. <\/p>\n\n\n\n

    O kvalite vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu doc. Imricha hovor\u00ed aj jeho bohat\u00e1 publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165. Je autorom a spoluautorom viac ako 116 p\u00f4vodn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00e1c, ktor\u00e9 sa stretli s intenz\u00edvnym ohlasom (viac ako 1460 cit\u00e1ci\u00ed v SCI). Je tvorcom troch patentov, m\u00e1 okolo 140 pr\u00edspevkov na konferenci\u00e1ch a symp\u00f3zi\u00e1ch. Docent Imrich nap\u00edsal viacer\u00e9 vysoko\u0161kolsk\u00e9 u\u010debn\u00e9 texty, ktor\u00e9 v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom prispeli ku kvalite vzdel\u00e1vania na PF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach. Po\u010das svojho p\u00f4sobenia na Katedre organickej ch\u00e9mie predn\u00e1\u0161al predov\u0161etk\u00fdm jedno- a dvojdimenzion\u00e1lnu NMR spektroskopiu na magisterskom a doktorandskom \u0161tudijnom programe organick\u00e1 ch\u00e9mia. Rovnako tak viedol predn\u00e1\u0161ky a semin\u00e1re zo spektr\u00e1lnych met\u00f3d pre \u0161tudentov na bakal\u00e1rskom stupni \u0161t\u00fadia. K \u00faspe\u0161nej obhajobe dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c priviedol 11 doktorandov. Od roku 2002 pracuje ako vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e vo funkcii docenta. Nieko\u013eko rokov p\u00f4sobil aj vo funkcii mimoriadneho profesora v odbore fyzik\u00e1lna ch\u00e9mia a zast\u00e1val aj post ved\u00faceho Katedry fyzik\u00e1lna ch\u00e9mia. <\/p>\n\n\n\n

    P\u00e1n doc. Imrich sa podie\u013eal aj na spolupr\u00e1ci s priemyselnou sf\u00e9rou na Slovensku. Bol zodpovedn\u00fdm rie\u0161ite\u013eom viacer\u00fdch \u00faloh pre v\u00fdskum v rezorte chemick\u00e9ho priemyslu a akt\u00edvne participoval na nieko\u013ekoro\u010dnej anal\u00fdze hum\u00ednov\u00fdch kysel\u00edn pre V\u00fdskumn\u00fd \u00fastav p\u00f4dnej \u00farodnosti Pre\u0161ov, synt\u00e9ze antistat\u00edk do polyamidov\u00fdch vl\u00e1kien pre Chemlon Humenn\u00e9, anal\u00fdze polym\u00e9rov pre Chemko Str\u00e1\u017eske, anal\u00fdze produktov pre Fortischem Nov\u00e1ky, anal\u00fdze prekurzorov uhl\u00edkov\u00fdch vl\u00e1kien pre V\u00fdskumn\u00fd \u00fastav vo Svite, anal\u00fdze enoxapar\u00ednu pre Imunu \u0160ari\u0161sk\u00e9 Micha\u013eany.<\/p>\n\n\n\n

    Spolo\u010dne s docentom Tiborom Liptajom z FCHPT STU v Bratislave a \u010fal\u0161\u00edmi kolegami z NMR pracov\u00edsk na Slovensku iniciovali v roku 2000 vybudovanie N\u00e1rodn\u00e9ho NMR centra SR na k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch univerzit\u00e1ch a SAV, \u010d\u00edm bolo prekonan\u00e9 historick\u00e9 zaost\u00e1vanie Slovenska v NMR v porovnan\u00ed s okolit\u00fdmi krajinami v r\u00e1mci Eur\u00f3py ako takej. V rokoch 2004-2010 s kolegami zo  Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Pr\u00edrodovedeckej fakulty UK v Bratislave, SAV v Bratislave a Technickej univerzity v Ko\u0161iciach, v r\u00e1mci \u0161t\u00e1tneho programu pre podporu vedeckej infra\u0161trukt\u00fary, zaobstarali a implementovali 11 NMR spektrometrov pre v\u00fdskumn\u00e9 univerzitn\u00e9 a akademick\u00e9 pracovisk\u00e1 v r\u00e1mci cel\u00e9ho Slovenska. T\u00fato invest\u00edciu \u0161t\u00e1tu mo\u017eno zaradi\u0165 medzi naj\u00faspe\u0161nej\u0161ie vedeck\u00e9 projekty SR v r\u00e1mci moderniz\u00e1cie pr\u00edstrojov\u00fdch parkov akademick\u00fdch pracov\u00edsk za ostatn\u00e9 dve dek\u00e1dy.<\/p>\n\n\n\n

    Svoje organiza\u010dn\u00e9 schopnosti uplatnil docent Imrich ako prodekan pre vedu a doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160, a to v obdob\u00ed rokov 1997-2003. Okrem toho zast\u00e1val aj funkciu prorektora UPJ\u0160 pre rozvoj (2007-2008). V rokoch 1990-1997 bol \u010dlenom Akademick\u00e9ho sen\u00e1tu PF UPJ\u0160 a v rokoch 1994-1997 a 2006-2007 akt\u00edvne p\u00f4sobil v Akademickom sen\u00e1te univerzity, kde pracoval v ekonomickej sekcii.<\/p>\n\n\n\n

    Vedeck\u00e9 aktivity docenta Imricha boli ocenen\u00e9 viacer\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami. V roku 2009 mu bola udelen\u00e1 Pam\u00e4tn\u00e1 medaila FEI TUKE za dlhoro\u010dn\u00fa spolupr\u00e1cu, v roku 2010 z\u00edskal Cenu SAV za budovanie vedeckej infra\u0161trukt\u00fary. Vedenie Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160 udelilo docentovi Imrichovi Cenu dekana za vedeck\u00fa \u010dinnos\u0165 a rozvoj fakulty.  <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Prof. Ing. Pavol Kristian, DrSc. (1930-2021) Mimoriadna osobnos\u0165 organickej ch\u00e9mie na Slovensku, zakladate\u013e Katedry organickej ch\u00e9mie. \u0160\u0164ASTIE M\u00c1 TEN, KTO JE NA\u0147HO PRIPRAVEN\u00dd. KA\u017dD\u00dd CHCE BY\u0164 \u0160\u0164ASTN\u00dd, JA TIE\u017d, A PRETO SOM SA NA \u0160\u0164ASTIE PRIPRAVOVAL. AKO? KA\u017dDODENNOU PR\u00c1COU, \u00daSIL\u00cdM DOSIAHNU\u0164 \u010cO NAJVIAC, ROBI\u0164 VECI \u010cO NAJLEP\u0160IE A BY\u0164 \u010cO NAJU\u017dITO\u010cNEJ\u0160\u00cd CELEJ SPOLO\u010cNOSTI. A \u0160\u0164ASTIE MI NEBOLO ODRIEKNUT\u00c9.\u201c … <\/p>\n

    Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed „Osobnosti“<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/90"}],"collection":[{"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=90"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/90\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":621,"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/90\/revisions\/621"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/organicchemistry.science.upjs.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=90"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}