Prof. Ing. Pavol Kristian, DrSc.
Mimoriadna osobnosť organickej chémie na Slovensku, zakladateľ Katedry organickej chémie.
ŠŤASTIE MÁ TEN, KTO JE NAŇHO PRIPRAVENÝ. KAŽDÝ CHCE BYŤ ŠŤASTNÝ, JA TIEŽ, A PRETO SOM SA NA ŠŤASTIE PRIPRAVOVAL. AKO? KAŽDODENNOU PRÁCOU, ÚSILÍM DOSIAHNUŤ ČO NAJVIAC, ROBIŤ VECI ČO NAJLEPŠIE A BYŤ ČO NAJUŽITOČNEJŠÍ CELEJ SPOLOČNOSTI. A ŠŤASTIE MI NEBOLO ODRIEKNUTÉ.“
Narodil sa 13. 1. 1930 v Košiciach. Po získaní stredoškolského vzdelania, absolvoval v rokoch 1948-1952 vysokoškolské štúdium na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave. Po jeho ukončení pôsobil ako odborný asistent a docent na Katedre organickej chémie CHTF-SVŠT v Bratislave. V roku 1952 obhájil diplomovú prácu na CHTF-SVŠT v Bratislave v odbore organická chémia, v roku 1961 získal titul kandidát vied a o 4 roky neskôr sa na rovnakom pracovisku habilitoval na docenta organickej chémie. Vo februári 1966 prichádza na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, kde zakladá Katedru organickej chémie a stáva sa jej prvým vedúcim. V roku 1974 sa inauguroval na SVŠT v Bratislave a o päť rokov neskôr obhájil doktorskú dizertačnú prácu (DrSc.) v odbore organická chémia na Ústave organickej chémie a biochémie ČSAV v Prahe. Od roku 2000 je emeritným profesorom na PF UPJŠ v Košiciach.
Svoje organizačné schopnosti uplatnil profesor Kristian ako vedúci Katedry organickej chémie, ktorú riadil od jej vzniku r. 1966 až do roku 1989. Okrem toho zastával v rokoch 1967-1969 funkciu prodekana pre vedecký výskum. Významné je jeho vedecké pôsobenie v rámci doktorandského Humboldtovho štipendia v rokoch 1969-1970 na Univerzite v Mníchove a profesorského štipendia v rokoch 1990-1991, 1997 na Univerzite v Bayreuthe.
Počas pôsobenia na Katedre organickej chémie na CHTF-STU v Bratislave a potom neskôr na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, intenzívne pracoval v problematike prírodných a syntetických zlúčenín so zameraním na ich antimikrobiálnu a fungicídnu aktivitu a vyvinul s kolektívom liečivo proti kožným plesniam. Ako vedúci vedecko-výskumných projektov dlhodobo riešil problematiku chémie izotiokyanátov a v tejto oblasti sa stal medzinárodne uznávanou osobnosťou. V poslednom období sa venoval predovšetkým syntéze a biologickej účinnosti nových typov zlúčenín ako potenciálnych cytostatík, anti-Alzheimerových chemoterapeutík a fluorescenčných markerov biomolekúl.
Profesor Kristian prednášal na 27 univerzitách v Európe, USA a Afrike. Predniesol viac ako 150 odborných príspevkov na domácich a zahraničných vedeckých podujatiach, z ktorých niektoré aj organizoval. Bol členom viacerých odborných komisií, vedeckých rád na vysokých školách a univerzitách na Slovensku a v Čechách a členom nomenklatúrnej komisie IUPAC (Oxford). Svojou vedecko-výskumnou prácou významným spôsobom prispel k rozvoju organickej chémie na Slovensku. O kvalite vedeckého výskumu profesora Kristiana hovorí aj jeho mimoriadne bohatá publikačná činnosť. Je autorom a spoluautorom viac ako 200 pôvodných vedeckých prác, ktoré sa stretli s intenzívnym ohlasom (1047 citácií v SCI). Rovnako tak je spoluautorom 12 zahraničných a 26 domácich patentov a troch monografií. Profesor Kristian napísal viaceré vysokoškolské učebné texty, ktoré výrazne prispeli ku kvalite vzdelávania organických chemikov na Slovensku a v Čechách. Významnou súčasťou práce profesora Kristiana bola aj pedagogická činnosť. Počas svojho dlhoročného pôsobenia na Katedre organickej chémie prednášal predovšetkým organickú chémiu pre jednoodborové štúdium chémie. K úspešnej obhajobe diplomovej práce priviedol množstvo diplomantov, vychoval viacerých ašpirantov, doktorandov a docentov.
Vedecké a pedagogické aktivity profesora Kristiana boli mnohokrát ocenené viacerými inštitúciami. Bola mu udelená Pamätná medaila SVŠT Bratislava, Pamätná medaila Slovenskej spoločnosti SAV Bratislava (1980), Strieborná medaila UPJŠ (1984), Pamätná medaila VŠCHT Praha (1986), Zlatá medaila UPJŠ (1988), Zlatá medaila Dionýza Štúra SAV Bratislava a Pamätná medaila CHTF-SVŠT Bratislava (1990), Strieborná medaila Slovenskej chemickej spoločnosti SAV Bratislava (1995) a Čestné uznanie udelené v rámci ocenení „Vedec roka SR 2006“. Prof. Kristian aj naďalej pravidelne chodí na katedru, kde v rámci spolupráce s mladšími kolegyňami sa aktívne podieľa na písaní súborných odborných článkov v renomovaných zahraničných časopisoch, čím napĺňa svoje celoživotné krédo.
Prof. RNDr. Jozef Gonda, DrSc. (1957-2019)
Mimoriadna osobnosť organickej chémie na Slovensku, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Ústavu chemických vied.
Prof. RNDr. Jozef Gonda, DrSc. sa narodil 24. marca 1957 v Prešove. Po získaní stredoškolského vzdelania, absolvoval vysokoškolské štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Po jeho ukončení v roku 1981 pôsobil na Katedre organickej chémie PF UPJŠ ako vedecký pracovník a od roku 1994 ako samostatný vedecký pracovník. V roku 1982 mu bol udelený titul RNDr. a o 4 roky neskôr (1986) obhájil dizertačnú prácu na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave v odbore organická chémia a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied. Od roku 1995 pôsobil na pozícií odborného asistenta a po úspešnej habilitácii na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v roku 1996 bol menovaný za docenta v odbore organická chémia. V tom istom roku sa stal vedúcim Katedry organickej chémie PF UPJŠ, ktorú viedol do roku 2002. V júli 2002 obhájil doktorskú dizertačnú prácu v odbore organická chémia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a získal titul DrSc. O rok neskôr bol inaugurovaný za profesora v odbore organická chémia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Od 1. apríla 2002 sa stal riaditeľom Ústavu chemických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, ktorý nepretržite viedol až do júna 2019. Pod jeho vedením získal Ústav chemických vied status kvalitného a uznávaného pracoviska nielen doma, ale aj v zahraničí. Nemalou mierou prispel tomu, že sa toto pracovisko vyprofilovalo aj po personálnej stránke na vysokokvalifikovanú a stabilnú súčasť fakulty.
Významnou súčasťou práce profesora Gondu bola pedagogická činnosť. Počas svojho pôsobenia na fakulte postupne prešiel od základných cvičení a seminárov z organickej chémie ku prednáškovej aktivite, kde vyučoval predovšetkým dva základne predmety Organickú chémiu a Stereochémiu. Súčasne zaviedol aj celý rad nových predmetov pre poslucháčov študijného programu organická chémia ako Bioorganická chémia, Asymetrická syntéza, Moderné syntetické metódy, Molekulový modeling a výpočtová chémia. K úspešnej obhajobe diplomovej práce priviedol viac ako 60 študentov, bol školiteľom 14 doktorandských dizertačných prác v odbore organická chémia. Napísal viaceré vysokoškolské učebné texty, ktoré výrazne prispeli ku kvalite vzdelávania organických chemikov na fakulte. Intenzívne sa podieľal na tvorbe učebných plánov a zavádzaní kreditového systému štúdia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Bol predsedom komisie pre inauguračné a habilitačné konania v odbore organická chémia na PF UPJŠ, garantom doktorandského a magisterského štúdia organickej chémie.
V oblasti jeho vedecko-výskumnej činnosti treba vyzdvihnúť skutočnosť, že sa stal priekopníkom stereoselektívnej syntézy organických molekúl na Katedre organickej chémie a postupne vybudoval vedeckú školu postavenú na využití [3,3]-heterosigmatropných prešmykov v totálnej syntéze prírodných látok a ich analógov a svojou vedecko-výskumnou prácou významným spôsobom prispel k rozvoju organickej chémie na Slovensku. Absolvoval dva dlhodobé postdoktorandské pobyty na špičkových pracoviskách vo Švajčiarsku. O kvalite vedeckého výskumu profesora Gondu hovorí aj jeho bohatá publikačná činnosť. Je autorom a spoluautorom viac ako 64 pôvodných vedeckých prác, ktoré sa streli s intenzívnym ohlasom. Rovnako tak je spoluautorom 38 zahraničných patentov, z ktorých jeden má svetovú praktickú realizáciu. Bol vedúcim 9 VEGA a 2 APVV projektov, podieľal sa aj na koordinácií projektov COST a TEMPUS. Spolupracoval v rámci aplikovaného výskumu s firmami ako Syngenta Crop Protection AG Bazel a CIBA Specialities vo Švajčiarsku, Ústavom organické chémie a biochemie AV ČR v Prahe a TEHO s.r.o. v Košiciach.
Získal viaceré ocenenia ako Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UPJŠ za vedeckú a pedagogickú činnosť, Medailu Daniela Belluša, udelenú Slovenskou chemickou spoločnosťou za výnimočné zásluhy o rozvoj chémie (2011) a Zlatú medailu pri príležitosti 50. výročia založenia PF UPJŠ za významný prínos k rozvoju PF UPJŠ (2013). Od roku 2000 bol členom Slovenskej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác, ďalej členom viacerých vedeckých rád a pracovných komisií (člen pracovnej skupiny akreditačnej komisie pre chémiu). Absolvoval celý rad prednášok doma i na zahraničných pracoviskách. V septembri 2019 bola profesorovi Gondovi udelená in memoriam Strieborná medaila pri príležitosti 60. výročia založenia UPJŠ za významný prínos k rozvoju univerzity.
Prof. RNDr. Milan Dzurilla, CSc. (1938-2003)
Zanietený organický chemik a rovnako tak aj pedagóg, ktorý takmer 40 rokov pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach
Profesor Milan Dzurilla sa narodil 8. novembra 1938 v Levoči. Po získaní stredoškolského vzdelania, začal v roku 1957 študovať chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1962 a v tom istom roku začal pracovať ako vedecký pracovník na Chemickom ústave SAV v Bratislave. V roku 1964 prichádza na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a stáva sa asistentom na Katedre organickej chémie. V októbri roku 1969 obhájil dizertačnú prácu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore organická chémia a získal titul kandidát vied, o 10 rokov neskôr sa habilitoval na docenta organickej chémie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2000 bol profesorom organickej chémie na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Inauguroval sa na Masarykovej univerzite v Brne.
Svoje organizačné schopnosti uplatnil profesor Dzurilla najskôr ako tajomník Katedry organickej chémie. Túto funkciu zastával v rokoch 1979-1989. V rokoch 1989-1992 bol jej vedúcim. Okrem toho sa intenzívne venoval aj práci v Slovenskej chemickej spoločnosti. V rokoch 1987-1990 bol predsedom odbornej skupiny Organická chémia SCHS na Katedre organická chémia.
Počas pôsobenia na Katedre organickej chémie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, od roku 1964, sa intenzívne zapájal do výskumu, ktorý bol prvotne orientovaný na problematiku izotiokyanátov, produktov ich nukleofilných adícií a postupne boli kompletizované aj poznatky súvisiace s ich spektrálnymi vlastnosťami a biologickou aktivitou. Neskôr bolo jeho vedecké portfólio sústredené predovšetkým na štúdium reakcií α,β-nenasýtených acylizotiokyanátov, v rámci ktorého boli overené reakcie vyššie uvedených heterokumulénov s enamínmi, hydrosulfidmi alkalických kovov, fenylhydrazínmi, amínmi, alkoholmi a diazometánom. Rovnako tak bola preskúmaná aj možnosť cyklizačných reakcií niektorých aduktov, ktorá viedla k tvorbe zaujímavých heterocyklických systémov.
Profesor Milan Dzurilla sa nemalou mierou zaslúžil aj o vybudovanie vedeckej školy založenej na chémii indolových fytoalexínov. Vedeckej skupine, pod vedením pána docenta Petra Kutschyho, sa podarilo pripraviť série zaujímavých analógov prírodných fytoalexínov s pozoruhodnou protirakovinovou aktivitou. Svojou vedecko-výskumnou prácou významným spôsobom prispel k rozvoju organickej chémie na Slovensku. O kvalite vedeckého výskumu profesora Milana Dzurillu hovorí aj jeho bohatá publikačná činnosť. Je autorom a spoluautorom 66 pôvodných vedeckých prác publikovaných v zahraničných karentovaných časopisoch, ktoré sa streli s intenzívnym ohlasom domácej aj medzinárodnej komunity organických chemikov.
Významnou súčasťou práce profesora Dzurillu bola aj pedagogická činnosť. Počas svojho dlhoročného pôsobenia na Katedre organickej chémie viedol cvičenia a semináre z organickej chémie, prednášal základnú organickú chémiu pre učiteľské kombinácie a mechanizmy organických reakcií predovšetkým pre jednoodborové štúdium organickej chémie. K úspešnej obhajobe diplomovej práce priviedol viac ako 30 diplomantov, bol školiteľom troch doktorandov. Profesor Dzurilla je autorom viacerých vysokoškolských skrípt, ktoré výrazne prispeli ku kvalite vzdelávania organických chemikov na Slovensku.
Vedecké a pedagogické aktivity profesora Dzurillu boli mnohokrát ocenené. Bola mu udelená Pamätná plaketa pri príležitosti 25. výročia založenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Strieborná medaila pri príležitosti 25. výročia založenia Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Medaila PF UPJŠ za zásluhy o rozvoj Prírodovedeckej fakulty, Medaila Slovenskej chemickej spoločnosti za zásluhy o rozvoj spoločnosti a Cena dekana Prírodovedeckej fakulty UPJŠ za pedagogickú činnosť. V roku 2008 bol ocenený in memoriam Zlatou medailou pri príležitosti 45. výročia založenia PF UPJŠ za významný prínos k rozvoju fakulty.
Doc. RNDr. Peter Kutchy, CSc. (1953-2012)
Významný odborník, ktorý podstatnou mierou prispel k rozvoju modernej organickej a farmaceutickej chémie na Slovensku
Doc. RNDr. Peter Kutschy, CSc. sa narodil 12.7.1953 v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie v chémii získal na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v rokoch 1971-1976. V období 1977-1980 bol interným ašpirantom Katedry organickej chémie CHTF SVŠT v Bratislave, ašpirantúru však vďaka pomoci sesterskej katedry realizoval na Katedre organickej chémie PF UPJŠ pod vedením Prof. Ing. Pavla Kristiana, DrSc. V roku 1977 obhájil rigoróznu prácu a získal titul RNDr. Po úspešnom získaní vedeckej hodnosti kandidáta vied v organickej chémii v roku 1981 pracoval na katedre najprv ako vedecký pracovník do roku 1990, neskôr po získaní vedeckého kvalifikačného stupňa II.A v roku 1988 ako samostatný vedecký pracovník až do roku 1998. V tej dobe rozsiahlo študoval syntézy a vlastnosti rozmanitých heterocyklických štruktúr na báze izotiokyanátov v spolupráci s viacerými kolegami, najmä Prof. RNDr. Milanom Dzurillom, CSc., a zaviedol v Košiciach techniky fotochemických reakcií. Po svojej habilitácii v odbore organická chémia na materskom pracovisku v roku 1998 začal tvorivo rozvíjať so svojimi študentmi a doktorandmi nový výskumný smer chémie fytoalexínov, analógov prírodných zlúčenín na báze indolu, podložený aj zavedením nových predmetov, najmä farmaceutickej chémie, kde garantoval aj študijné zameranie v tomto smere. V rokoch 1989-1990 pôsobil 10 mesiacov na stáži na Univerzite Salford v Anglicku a v roku 1996 na Univerzite L. Pasteura v Štrasburgu. Za 35 rokov pôsobenia na škole vychoval generácie študentov, diplomantov a doktorandov, ktorí dnes pracujú v rôznych sférach života na Slovensku i v ďalekom zahraničí. Publikoval viac ako 75 karentovaných vedeckých publikácií, na ktoré získal vyše 400 SCI citácií. Pôsobil aj ako organizátor akademického a vedeckého života a od roku 2002 do roku 2012 bol vedúcim Katedry organickej chémie ÚCHV PF UPJŠ. Bol tajomníkom odbornej skupiny pre organickú chémiu Slovenskej chemickej spoločnosti, recenzent množstva pôvodných vedeckých prác, oponent habilitačných a doktorandských dizertačných prác a posudzovateľ grantových projektov.